Choroby
MOR
Je ochorenie spôsobujúce rýchly úhyn takmer všetkých nakazených králikov v priebehu jedného, dvoch dní. Prvý krát bol mor králikov opísaný v r. 1984 v Číne, neskôr v bývalom ZSSR a počas nasledujúcich troch rokov sa rozšíril do Európy. Klinické príznaky sú spočiatku málo výrazné: ospalosť, strata plachosti, neskôr nechutenstvo, nefyziologické postoje, stáčanie hlavy nabok. Dôležitým príznakom je krvácanie z nosových otvorov (nebýva však vo všetkých prípadoch). Telesná teplota vystupuje spočiatku až na 42 °C.
Ochorenie sa šíri:
- priamym stykom s infikovanými králikmi,
- nepriamo ich výlučkami (stolicou, močom),
- ale aj krmivom, pitnou vodou, chovateľskými pomôckami,
- vírus môže prežiť vo vonkajšom prostredí mesiace a možno ho preniesť na chov králikov napr. senom, ktoré mohlo byť v kontakte s divými králikmi,
- prenos je možný aj vtákmi alebo hmyzom, ktorým priľne vírus na končatinách a prenesú ho do blízkosti vnímavých králikov,
- preniesť ho môže aj samotný majiteľ na podrážkach topánok, na oblečení alebo pneumatikách auta,
- dôležitým prenášačom je bodavý hmyz (komáre).
Myxomatóza
Myxomatóza králikov je infekčné vírusové ochorenie domácich a divých králikov. Charakteristickým príznakom sú hlavne, tvorba hlienovo-rôsolovitých uzlov v podkoží, vyskytujúcimi sa najmä na hlave, ušiach, genitáliách a okolo konečníka, ale tiež respiračnými príznakmi. Myxomatóza je známe už viac ako 100 rokov a aj napriek tejto skutočnosti je to ochorenie stále aktuálne a pre chovateľov králikov veľmi nebezpečné.
Ušný svrab
Králiky majú zapálené uši, tvoria sa im v nich chrasty, ktoré občas aj krvácajú, pretože si ich škrabú.
Ušný svrab je veľmi rozšíreným ochorením králikov, typickým predovšetkým pre väčšie chovy a preplnené králikárne.
Chorobu spôsobujú drobné roztoče parazitujúce v koži zvierat. Chovatelia si svrab obyčajne prinesú s novonakúpenými zvieratami, ktoré nemusia mať ešte vyvinuté zjavné príznaky ochorenia. Choroba sa v chove veľmi rýchlo šíri.
Svrab sa u chorých zvierat lokalizuje vo vonkajších zvukovodoch. Spočiatku je badateľné začervenanie vnútornej strany ušníc, neskôr sa tvoria žlté alebo červené chrasty, ktoré sa na seba lístkovito ukladajú. Niekedy sa ochorenie komplikuje bakteriálnou infekciou a poranené miesta hnisajú. U zanedbaných prípadov môže dochádzať k zápalom stredného ucha alebo mozgu, čo sa prejavuje stáčaním hlavy na postihnutú stranu. Choré zvieratá sú nepokojné, cítia svrbenie, škriabu sa.
Ochorenie sa dá pomerne rýchlo vyliečiť, avšak je potrebné preliečiť celý chov a asanovať prostredie, inak sa svrab v chove "udomácni" natrvalo. Na liečbu je možné použiť injekčný prípravok Ivomec v dávke 0,1 ml na kg, nie je však vhodný pre gravidné a laktujúce samice a má dlhú ochrannú dobu na mäso (28 dní). Preto sú vhodnejšie prípravky, ktoré sa aplikujú lokálne vo forme sprayov a rozprašovačov - napr. Biokill alebo Neostomosan. Liečbu je potrebné po týždni zopakovať. Zároveň treba odstrániť podstielky, chovné zariadenie vypáliť letlampou, a vystriekať antiparazitickými sprayom.